Governu simu ona jeradór hitu iha sentrál elétrika Hera

Seg. 05 setembru 2011, 12:39h
7_geradores_PORTAL

Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão simu ona Jeradór hitu (7) ho marka Warsila mai hosi Finlándia  ba Governu Timor-Leste hosi Kompañia Puri Akraya ho Serimónia  tradisionál hamulak hosi lia nain no bensaun hosi Amu Parókia Manatutu ne’ebé hala’o iha Kuarta-feira, loron 24 fulan Agostu 2011, iha Metinaro, Díli.

Tuir Xanana Gusmão hateten “Behau sai fatin importante ba Timor-Leste tomak fatin ida ne’ebé simu mákina mesak boboot atu ajuda Estadu kumpri ninia misaun fó naroman ba uma hotu-hotu iha Timor-Leste, Sakrifisiu no buat todan ne’ebé  ita halo ona sei la vale buat ida bainhira sidade no distritu de’it mak bele simu ahi, ukun an ne’e povu tomak mak harii, povu tomak  terus  ne’e duni  Estadu iha obrigasaun atu haree ba ida ne’ebá”.

Iha Serimónia  ne’e Ministru Infraestrutura, Pedro Lay,  informa katak, Jeradór hitu (7)  ne’ebé  mak entrega hosi kompañia Puri Akraya engeneering  atu tau iha Hera,  ne’e jeradór ne’ebé kualidade di’ak, marka koñesidu iha mundu ne’ebé sei garante kontrolu ba produsaun no mós meiu ambiente .

Jeradór Unidade hitu (7) ne’e  hamutuk  120 mega watt (mw),  unidade ida ho nia kapasidade  sanulu resin hitu virgula sanulu resin hitu mega watt (17,17 mw),  aleinde ne’e, iha tempu badak ne’e sei mai tan jeradór ualu (8) ne’ebé atu harii iha sentrál elétrika iha Betano ne’ebé ho ninia forsa mega watt  atus ida tolunulu (130 mw),  jeradór ida ho nia kapasidade, sanulu resin hitu pontu hitu megawatt (17.7 mw).

Ministru Pedro Lay mós hatutan, Servisu ba konstrusaun sentrál elétrika tuir planu la’o di’ak tebes no sentrál eletrika ne’e sei produs eletrisidade iha fulan Novembru tinan ne’e iha parte norte, ita sei iha eletrisidade lakan no liña transmisaun ne’ebé harii hela ne’e sei kobre ba iha territóriu tomak. Nune’e mós ha’u hakarak informa katak hahú 2012 hosi parte sul mós sei hetan enerjia eletrisidade tomak, tanba ita nia sentrál elektrika rua mak funsiona hotu iha ita nia nasaun ida ne’e, komunidade lokál bele hadi’a sira nia moris tanba ne’e ahi bele lakan ona iha uma kain hotu-hotu hanesan hakarak.

   Ba leten