Governu autoriza despeza ba fornesimentu enerjia elétrika no ba projetu konstrusaun sistema irrigasaun

Ses. 15 marsu 2024, 11:06h
a9f5d392-ec2d-47f5-b878-a1beb4dae5ba

Iha sorumutuk loron 13 fulan-marsu tinan 2024, Konsellu Ministrus delibera ona atu autoriza realizasaun despeza ba fornesimentu enerjia elétrika iha país laran tomak no ba konstrusaun sistema irrigasaun rua iha Baucau no Vikeke.

Iha deliberasaun dahuluk, Konsellu Ministrus delibera hodi autoriza halo despeza ba transferénsia fundus Orsamentu Jerál Estadu ba Programa “802 Eletrisidade” husi Ministériu Obras Públikas ba Empreza Públika Eletrisidade Timor-Leste (EDTL, EP). Nune’e, Konsellu Ministrus delibera ona atu autoriza despeza ba selebrasaun kontratu subvensaun entre MOP no EDTL, EP, ho valór dolar amerikanu millaun 148,5, ne’ebé serve atu halo dotasaun ba EDTL, EP rekursu sira ne’ebé presiza hodi halo fornesimentu enerjia elétrika iha territóriu nasionál tomak, servisu públiku esensiál ba populasaun no ba ekonomia país nian.

Ho projetu deliberasaun seluk ne’ebé aprova ona, Konsellu Ministrus delibera ona hodi autoriza halo despeza relasiona ho kontratu konstrusaun projetu irrigasaun Uatuwa-Modobuti, iha Munisípiu Baukau, ho valór dolar amerikanu millaun 26,57, no kontratu ba konstrusaun projetu irrigasaun Irabere, iha Suku Irabin de Baixo, iha Munisípiu Vikeke, ho valór dolar amerikanu millaun 11,96.

Konsellu Ministrus aprova mós projetu Dekretu-Lei kona-ba Rejime Espesiál Aprovizionamentu Ba Vizita Sua Santidade Papa.

Hanoin ba importánsia istórika no signifikadu ba populasaun timoroan hosi vizita eventuál Sua Santidade Papa Francisco nian mai Timor-Leste, diploma ida-ne’e ho objetivu atu asegura prosedimentu espesiál ne’ebé vigora ba kontratasaun públika, iha lokasaun (aluga) ka akizisaun bens móveis, akizisaun servisus ka realizasaun kontrata obras públikas nian ne’ebé ho intensaun ba organizasaun, programasaun, konsesaun no  implementasaun atividade no projetu sira hodi garante seguransa no organizasaun ba vizita papál. Inisiativa ida-ne’e responde ba nesesidade hodi halo formalizasaun no prazu ne’ebé la tuir karater urjente preparativus ne’ebé tenke implementa ba vizita papál.

   Ba leten