Konsellu Ministrus aprova proposta hodi rezolve impase komersiál entre Timor Gap no Timor Resources no diploma hodi klasifika no komersializa minerais estratéjikus

Ses. 15 marsu 2024, 10:50h
WhatsApp Image 2024-03-13 at 14.15.26 (2)

Iha loron 13 fulan-marsu tinan 2024, Konsellu Ministrus delibera ona diploma importante rua iha ámbitu setór petróleu no minerais nian, hodi promove dezenvolvimentu ekonómiku no masimiza rekursus naturais nasionál. Projetu rua ne’ebé aprova iha sorumutuk ne’e aprezenta husi Ministru Petróleu no Rekursus Minerais, Francisco da Costa Monteiro. 18-Ministro do Petróleo e Minerais

Projetu dahuluk iha relasaun ho Dekretu-Lei kona-ba klasifikasaun no komersializasaun minerais estratéjikus, ne’ebé atu estabelese diretrís sira ba klasifikasaun minerais ne’ebé konsidera estratéjiku, haree ba kritériu sira hanesan ekonomia, seguransa enerjétika, ekilíbriu ba balansu komersiál, no seluk tan. Diploma ne’e define mós regras ba partisipasaun Estadu nian iha esplorasaun minerais ne’e no ninia komersializasaun, tuir Kódigu Mineiru nian.

Projetu daruak ne’ebé aprova maka Rezolusaun Governu kona-ba interese partisipativa TIMOR GAP, EP iha Kontratu Partilla Produsaun PSC TL-OT-17-08 no PSC TL-OT-17-09. Tanba hanesan interese públiku atu asegura no aselera produsaun rekursus petrolíferus ho dalan atu hetan fontes alternativas ba finansiamentu Fundu Petrolíferu, ho Rezolusaun ida-ne’e, Governu aprova proposta ne’ebé aprezenta husi Timor Gap hodi rezolve impase komersiál entre Timor Gap no Timor Resources, kona-ba áreas kontratu Partilla Produsaun ne’e no autoriza Timor Gap no ninia subsidiáriu sira atu asina dokumentasaun komersiál hotu-hotu ka ho natureza seluk, ne’ebé presiza ba implementasaun proposta refere.

   Ba leten