Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 8 fulan-fevereiru tinan 2023

Prezidénsia Konsellu Ministrus

VIII Governu Konstitusionál

...........................................................................................................................

Komunikadu Imprensa

Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 8 fulan-fevereiru tinan 2023

Konsellu Ministrus hala’o sorumutuk iha Palásiu Governu, iha Dili no aprova ona projetu Proposta Lei, ne’ebé aprezenta husi Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Planu no Ordenamentu, José Maria dos Reis, kona-ba Lei Abitasaun no Alojamentu.

Ho intensaun atu garante  direitu fundamentál ba abitasaun, ne’ebé konsagra ona iha artigu da-58 Konstituisaun nian,  inisiativa lejizlativa ida-ne’e ninia objetivu atu promove  asesu ba abitasaun ida ne’ebé adekuada, garante hodi kria fila-fali hela-fatin, kontribui atu hasa’e kualidade abitasaun, ordena filafali área urbana ne’ebé aat liután ona no aglomerados rurais (uma butuk malu iha área rurál sira), fomenta reabilitasaun urbana, apoia autokonstrusaun no asosiativizmu (kooperativa), fahe téknika konstrusaun ne’ebé sustentavel no adekuada, dezenvolve setór konstrusaun sivíl no kria entidade públika ida ne’ebé responsavel ba dezenvolvimentu públiku setór abitasaun nian.

Projetu Proposta Lei ida-ne’e bazeia ba prinsípiu universalidade, sustentabilidade, igualdade no partisipasaun.

Diploma ne’e prevee elaborasaun ba Planu Nasionál Abitasaun no kriasaun entidade governamentál ne’ebé sei responsavel ba dezenvolvimentu no implementasaun polítika Estadu nian iha área Abitasaun, responsabiliza hodi prepara Planu Estratéjiku no Polítika Abitasaun, hodi propoin medida lejizlativa no regulamentár sira iha área ida-ne’e, prepara medida polítika finanseira ne’ebé adekuada ba programa abitasionál hodi implementa, harii, jere, konserva no aliena (transfere ba ema seluk, liuhosi fa’an, troka, doasaun, nst) patrimóniu abitasionál Estadu nian, intervein iha merkadu  rai nian nu’udar instrumentu polítika husi Governu hodi kontrola kustu terrenu no fó apoiu tékniku ba munisípiu no entidade públika sira seluk iha jestaun no konservasaun ba parké edifísiu ida-idak.

Konsellu Ministrus aprova projetu Proposta Lei, ne’ebé aprezenta husi Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus, Joaquim Amaral no husi Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu, Alarico do Rosário, kona-ba Seguransa, saúde no ijiene iha serbisu-fatin.

Proposta lei ne’e dirije ba Parlamentu Nasionál estabelese katak organizasaun reprezentativa empregadór no traballadór sira ne’ebé responsavel ba área kondisaun serbisu no saúde nian, tenke promove asaun formasaun iha área protesaun no prevensaun seguransa, ijiene no saúde iha serbisu-fatin kontra risku no moras sira tanba impaktu husi serbisu. Empregadór sira mós iha responsabilidade atu organiza fatin-serbisu, meius no prosesu serbisu hodi evita risku ba saúde no seguransa ba traballadór sira, garante ezisténsia sinalizasaun seguransa no saúde nian iha serbisu-fatin no ekipamentu protesaun, entre medida prevensaun sira seluk, nomos presta informasaun tomak no formasaun ne’ebé adekuada ba traballadór sira.

Ninia rezumu, objetivu husi atividade Ijiene, Seguransa no Saúde iha Serbisu-fatin maka garante kondisaun serbisu ba kualkér empreza “iha kondisaun fíziku, mentál no sosiál ne’ebé di’ak, la’ós de’it livre husi moras no problema saúde sira seluk” (tuir Organizasaun Saúde Mundiál).

Aprezenta mós husi Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus, projetu Dekretu-Lei ba alterasaun dahuluk ba Dekretu-Lei n. 23/2009, loron 5 fulan-agostu, kona-ba rejime infrasaun administrativa kontra ekonomia no seguransa alimentár nian, hetan ona aprovasaun.

Hafoin liu tiha tinan sanulu-resin-rua vijénsia/vigora rejime infrasaun administrativa kontra ekonomia no seguransa alimentár daudaun ne’e nian, iha nesesidade hodi halo ninia revizaun no atualizasaun, tuir dinámika no evolusaun permanente hosi realidade ekonómika no sosiál nasionál, nune’e mós halo reforsu ba medida no mekanizmu sira hodi kombate ba infrasaun sira kontra ekonomia no seguransa alimentár.

Hodi habadak de’it, alterasaun lejizlativa ida-ne’e ho objetivu  atu haluan ámbitu aplikasaun rejime nian, ba oin sei inklui mós, produtu la’ós alimentár sira, simplifika rejime sansionatóriu, ho artikulasaun ba klasifikasaun infrasaun sira (kaman, todan no todan tebes) no ninia korrespondénsia ho tipolojia ajente ekonómiku nian ida (pesoa singulár no empreza P, M no G); estabelesimentu ba prosedimentu elementár instrusaun, notifikasaun infrasaun no fakuldade hodi rona no defende infratór; definisaun ba konseitu sasán kontrafeitu (prodús sasán falsu, hodi bosok konsumidór sira) no sasán pirateadu (prodús hikas sasán, ho forma ilegál, la konsidera direitu autór nian); definisaun dispozisaun kona-ba “publisidade bosok”, atu bele abranje situasaun distorsaun ne’ebé efetiva ba mensajen publisitária.

Aprova mós projetu Rezolusaun Governu nian, ne’ebé aprezenta husi Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus, Fidelis Manuel Leite Magalhães, ne’ebé aprova Akordu Implementasaun Programa Compacto Millennium Challenge, ne’ebé asina ona iha loron 16 fulan-dezembru tinan 2022 liubá.

Aprovasaun ba akordu implementasaun ida-ne’e signifika pasu importante ida hodi hahú implementasaun Akordu Kompaktu MCC, ho montante global millaun 484, ne’ebé asina ona husi Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus, Fidelis Manuel Leite Magalhães, iha fulan-jullu liubá. Programa ida-ne’e, sei implementa durante tinan lima, iha komponente prinsipál rua, hodi hadi’a área importante rua ba dezenvolvimentu Timor-Leste: edukasaun no saneamentu, abastesimentu bee no drenajen.

Tuir kedan ho aprezentasaun husi Ministru Justisa, Tiago Amaral Sarmento, kona-ba opsaun polítiku-lejizlativa ne’ebé sai hanesan baze ba inisiativa lejizlativa hodi kria Kuadru pesoál no ezersísiu  diresaun no xefia hosi Servisu sira  Apoiu Tékniku no Administrativu  Prokuradoria-Jerál Repúblika nian.

Inisiativa lejizlativa ne’e ho objetivu atu kompleta kuadru normativu ne’ebé iha relasaun ho Prokuradór-Jerál Repúblika nian, hodi asegura implementasaun Lei organizasaun Judisiária no Estatutu Ministériu Públiku no kompleta kuadru pesoál servisu apoiu tékniku nian. REMATA

   Ba leten