Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus hala’o sorumutuk ho Embaixadór Uniaun Europeia hodi koalia kona-ba área prioritária kooperasaun

Seg. 28 setembru 2020, 14:23h
IMG_0035

Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus, Fidelis Leite Magalhães, hala’o sorumutuk ohin, loron 28 fulan-setembru tinan 2020, ho Embaixadór Uniaun Europeia (EU) iha Timor-Leste, Andrew Jacobs, atu halo análize ba área prioritária sira Governu nian, atu inklui iha ezbosu dahuluk akordu foun kooperasaun nian entre EU no Timor-Leste, ne’ebé sei finaliza to’o iha tinan ida-ne’e nia rohan.

Hafoin sorumutuk ida dahuluk nian, ne’ebé hala’o tiha ona iha loron 9 fulan-juñu tinan 2020, iha mós ámbitu hodi prepara akordu kooperasaun nian. Iha enkontru ida-ne’e ko’alia kona-ba disponibilidade Uniaun Europeia nian ba apoia Timor-Leste iha prosesu diversifikasaun ekonómika no rekuperasaun ekonomia verde nian, movimentu ida ne’ebé a favór ba rekuperasaun ida pós-coronavirus hodi reforsa ajenda ne’ebé estabelese tiha ona tranzisaun ba modelu foun sosioekonómiku ida-ne’ebé klimatikamente neutru, reziliente, sustentável no inkluzivu.

Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus destaka hanesan prioridade Governu nian ba prazu badak no médiu ba empregu, diversifikasaun fonte enerjia, liu-liu ho enerjia solár no ídrika, ligasaun kabu fibra ótika, ne’ebé prevee katak bele prontu iha fulan 18 oinmai, no kria Sistema Identifikadór Úniku ba Sidadaun sira, ne’ebé konstitui baze nesesária ba hadi’a prestasaun efetiva, efisiénsia no planeamentu servisu públiku no asegura  jestaun no koordenasaun polítika sosiál ne’ebé di’ak, ne’ebé mak iha tempu hanesan, bele kontribui ba konstrusaun estruturada governasaun eletrónika iha Timor-Leste.

Fidelis Magalhães esplika katak prosesu koordenasaun no implementasaun husi reforma institusionál boot sira ne’ebé hala’o hela, iha ne’ebé Ministru Prezidénsia Konsellu Ministrus tulun Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, iha koordenasaun globál ba reforma hirak-ne’e no liuliu ba prosesu Reforma Administrasaun Públika, maka responsavel no mai transforma administrasaun públika, ho fó atensaun iha estrutura podér sentrál, ho foku iha estrutura sira podér sentrál nian, hodi buka hadi’a di’ak liután prosesu prestasaun servisu, haforsa responsabilidade no insentivu sira ba dezempeña, hadi’a jestaun no dezenvolve rekursus umanus, haree fila-fali funsaun no estrutura sira administrasaun públika nian no hadi’a servisu administrativu sira ne’ebé presta ona ba sidadaun no ba empreza sira.

   Ba leten