Governu no Banku Dezenvolvimentu KfW hala'o sorumutu hodi koalia kona-ba kooperasaun iha área transporte marítimu

Ses. 13 setembru 2019, 16:38h
IMG_0776

Ministru Estadu Prezidénsia Konsellu Ministrus, Agio Pereira, hala’o sorumutuk iha loron 13 fulan-setembru tinan 2019, iha Palásiu Governu iha Dili, ho Burkhard Hinz, responsavel ba Divizaun Dezenvolvimentu Urbanu no Mobilidade ba Ázia Orientál no Pasífiku, Banku Dezenvolvimentu KfW nian.

Banku Dezenvolvimentu KfW, ne’ebé harii iha tinan 1948, iha Alemaña, finansia ona, iha tinan 2006, roo “BERLIN-NAKROMA”, ne’ebé ohin loron asegura regularmente serbisu transporte pasajeiru no sasán sira entre kapitál Dili, Oe-kusi no Ataúru. Agora daudaun, KfW, lori Governu Alemaña nia-naran, hamutuk ho Governu Timor-Leste, finansia hamutuk, roo daruak ne’ebé sei substitui roo anteriór atu hatán ba nesesidade nasaun nian, atu tula pasajeiru, veíkulu no sasán sira iha parte tasi-feto illa ne’e nian, hodi aumenta liután mobilidade no haforsa dezenvolvimentu ekonómiku nasaun nian.

Roo pasajeiru foun, ne’ebé tuir previzaun sei hahú nia operasaun iha tinan 2021, daudaun ne’e empreza armadora olandeza Damen Shipyards maka konstroi hela. Roo ne’e nia luan mak metru 16, kaladu metru 3,3 no nia naruk metru 67,3, konvés nia aas metru 4,8 no sei atinje velosidade másima nós 10 to’o 12 no bele lori pasajeiru 380.

Durante sorumutuk ne’e, Burkhard Hinz hato’o Banku Dezenvolvimentu KfW nia kompromisu kona-ba parseria ho Timor-Leste atu konstroi NAKROMA 2 no hato’o grupu KfW ninia disponibilidade atu kolabora ho Timor-Leste iha projetu sira seluk kona-ba kooperasaun téknika iha setór transporte marítimu.

Ministru Estadu, mós tenik fila-fali kompromisu Timor-Leste nian kona-ba projetu konstrusaun roo pasajeiru daruak no hatudu mós ninia laran-haksolok kona-ba posibilidade ba projetu kooperasaun nian sira seluk ho KfW iha futuru.

   Ba leten