Parlamentu Nasionál aprova OJE 2026 Retifikativu ne’ebé ho objetivu atu reforsa seguransa enerjétika no hamenus impaktu husi folin kombustivel ne’ebé sa’e ba família no empreza sira
Ohin, loron 2 fulan-juñu tinan 2026, Parlamentu Nasionál aprova iha votasaun finál globál, proposta alterasaun dahuluk ba Lei n.º 8/2025, loron 27 fulan-novembru, kona-ba Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2026 (OJE 2026 retifikativu). Proposta ne’e hetan aprovasaun ho votu afavór 42, kontra zero no abstensaun 23.
Alterasaun ba OJE 2026 ho objetivu atu hatán ba impaktu sira hosi situasaun internasionál atuál, ne'ebé marka ho instabilidade jeopolítika no flutuasaun iha merkadu enerjétiku internasionál, liuhosi medida sira ne'ebé ho objetivu atu reforsa seguransa enerjétika nasionál, estabiliza folin kombustivel no garante kontinuasaun funsionamentu hosi servisu esensiál sira.
Entre medida prinsipál sira ne'ebé prevee ona mak estabele Rezerva Estratéjika Nasionál ba Kombustivel ida ho montante dolar amerikanu millaun 174,3, ne'ebé ho objetivu atu garante maizumenus fulan hitu nesesidade kombustivel nasionál ba produsaun eletrisidade. Prevee mós programa subsídiu ida ba kombustivel ho valór dolar amerikanu millaun 42, ho objetivu atu hamenus impaktu hosi folin kombustivel internasionál ne’ebé sa’e ba uma-kain no empreza sira.
Proposta ne’e inklui mós fortalesimentu ba estoke foos iha Sentru Lojístika Nasionál, rekursu adisionál ba rekrutamentu kadete na’in-400 ba Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL), despeza sira ne’ebé relasiona ho ezersísiu Prezidénsia Pro Tempore Komunidade País Lian Portugés (CPLP, sigla iha lian Portugés) nian, reforsu kapasidade operasionál hosi servisu notariál, no mós aumentu Rezerva Kontinjénsia Estadu nian.
Ho alterasaun ida-ne’e, montante konsolidadu ba OJE 2026 nian sa’e ba dolar amerikanu millaun 101,1, sa’e hosi dolar amerikanu millaun rihun 2,291 ba dolar amerikanu millaun rihun 2,392. Aumentu valór ne’e la’ós rezultadu reforsu transferénsia ruma hosi Fundu Petrolíferu, maibé liu-liu reajustamentu hosi fonte finansiamentu Estadu nian, liuhosi utilizasaun saldu jerénsia, saldu ne’ebé disponivel iha konta bankária ne’ebé la efetiva (ne’ebé la uza), no mós reforsu hosi reseita doméstika sira.
Prosesu apresiasaun parlamentár ba proposta ne’e hahú hafoin nia submisaun formál ba Parlamentu Nasionál iha loron 15 fulan-maiu, hafoin aprovasaun hosi Konsellu Ministrus iha loron 13 fulan-maiu. Hafoin audiénsia públika ne’ebé hala’o hosi Komisaun Espesializada Permanente sira no aprezentasaun proposta iha plenáriu hosi Primeiru-Ministru, alterasaun ba OJE 2026 hetan aprovasaun iha jeneralidade iha loron 28 fulan-maiu, kontinua ba diskusaun no votasaun iha espesialidade, ne'ebé termina ohin iha votasaun finál globál.
Ho prosesu parlamentár ne’ebé konklui ona, redasaun finál diploma ne’e sei haruka ba Prezidente Repúblika hodi promulga, tuir Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste.






































