Sorumutu estraordináriu Konsellu Ministru loron 29 fulan Maiu 2013

Prezidénsia Konsellu Ministrus

V Governu Konstitusionál

………………………………………………………………………………………………………………

Díli, Loron 29 Fulan Maiu Tinan 2013

Komunikadu Imprensa

Sorumutu estraordináriu Konsellu Ministru loron 29 fulan Maiu 2013

V Governu Konstitusionál hala’o sorumutu extraordinária iha kuarta-feira semana liu ba, loron 29 fulan Maiu 2013, iha sala sorumutu Konsellu Ministru nian, iha Palásiu Governu, iha Díli, no aprova ona:

1. Proposta Lei ba alterasaun dahuluk Orgánika Kámara Kontas Tribunál Superiór Amdministrativu, Fizkál no Kontas nian

Alterasaun ne’e hakarak ajusta montante, dólar millaun lima, hosi kontratu hirak ne’ebe mak tenke hetan uluk lai vistu  hosi Kámara Kontas,  nune’e mos ninia prosedimentu balun, no  prazu ida nesesáriu atu hato’o aprezentasaun kona-ba konta Jerál Estadu nian.

2. Rezolusaun Governu ne’ebe aprova Apoiu Solidariedade ba Repúblika Demokrátika São Tomé e Príncipe

Nu’udar Estadu ki’ik ida, São Tomé e Príncipe, enfrenta difikuldade grave iha polítika no dezafiu ekonómiku nian ne’ebé mosu la’os de’it iha nia prespektiva atu kombate hasoru kiak, maibe mós nia objektivu atu hodi dezenvolve nasaun.

Estratéjia Nasionál ba Hamenus Kiak ne’ebé Estadu São Tomé e Príncipe aprova tiha ona iha tinan 2002, prevee ona katak, to’o tinan 2015, indise hamenus moris kiak nian sei to’o porsentu 17,7%. Dezafiu ne’e difisil ba país ida ne’ebe nível malnutrisaun no subnutrisaun dala nen ás liu normál.

Ho konsiénsia ida atu tulun lori país irmaun ne’e hamutuk ho ninia populasaun ba moris ida dignu no di’ak no haree katak estabilidade polítika mak hanesan esensiál atu promove no konsolida koezaun sosiál, mak Governu Timor-Leste aprova tiha ona atu fó osan $ 5.000.000.00 (Millaun Lima dólar amerikanu) ba Orsamentu Jerál Estadu 2013 Governu São Tomé e Príncipe nian, no apoiu espesiál ba finansiamentu projektu espesífiku Asembleia Nasionál ba tinan 2013,  ho valór USD $ 2.000.000.00 (millaun rua dólares amerikanu). Montante hirak ne’e disponibiliza liu hosi Fundu Kontinjénsia nian.

3. Dekretu Governu ne’ebé aprova Subsídiu Alimentasaun hosi Funsionáriu sira ho Funsaun Vijilánsia Diresaun Nasional Seguransa ba Edifísiu Públiku sira nian

Diploma ida ne’e revoga Dekretu Governu n˚ 3/2012, loron 14 fulan Marsu, no hodi fixa osan USD $ 30 (dólar amerikanu tolunulu) ba fulan-fulan, valór subsídiu ba alimentasaun ba funsionáriu sira ne’ebé ho funsaun halo vijilánsia  ba Diresaun Nasionál Seguransa ba Edifísiu Públiku sira.  Montante hirak ne’e prevee ona iha Orsamentu Jerál Estadu  nian, tinan 2013.

4. Rezolusaun Governu ne’ebe Aprova tiha Intervensaun hosi Ministériu Komérsiu Indústria no Ambiente  iha Merkadu Materiál Konstrusaun nian

Merkadu nasionál ba materiál konstrusaun sira aprezenta limitasaun balun ba nível kuantidade no kualidade, ne’ebé provoka  hodi halo instabilidade ba presu no  dezigualdade sosiál  iha asesu ba bens hirak ne’e. Hare ba senáriu ne’e, Konsellu Ministru rezolve  autoriza Ministériu Komérsiau Indústria no Ambiente (MCIA) hodi intervein hamutuk iha merkadu materiál konstrusaun nian. MCIA mak sei responsabiliza atu fixa presu hirak ne’e, halo inspesaun ba kualidade no kustu materiál-prima ba konstrusaun nian, nune’e mós atu hodi promove publikasaun presu sira ne’e ba  iha órgaun komunikasaun sosiál.

url: https://timor-leste.gov.tl?lang=tp&p=8323