Sorumutu Konsellu Ministrus loron 29 fulan-jullu tinan 2026

Prezidénsia Konsellu Ministrus

  Portavós Governu Timor-Leste
IX Governu Konstitusionál

...........................................................................................................................

Komunikadu Imprensa

Sorumutu Konsellu Ministrus loron 29 fulan-jullu tinan 2026

Konsellu Ministrus hala’o sorumutu iha Palásiu Governu, Dili, no aprova proposta Rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta hosi Prezidente Komisaun Funsaun Públika, Agostinho Letêncio de Deus, hodi suspende rekrutamentu ba funsionáriu públiku no ajente administrasaun públika, nune’e mós kontratasaun ba traballadór “kazuál” sira.

Intensaun husi proposta Rezolusaun Governu ida-ne’e atu limita kreximentu kontínuu husi administrasaun públika, ne’ebé hala’o lahó prosesu selesaun ne’ebé rigorozu no bazeia ba nesesidade reál, ne’ebé kauza aumentu ida ne’ebé boot iha despeza orsamentál.

Rezolusaun Governu ne’ebé propoin ne’e salvaguarda exesaun sira ne’ebé relasiona ho kontratasaun ba Gabinete Ministeriál sira, prosesu selesaun bazeia ba méritu ba kargu diresaun no xefia nian, no mós karreira ka grupu profisionál sira ho vaga no orsamentu ne’ebé aprova ona iha tinan kotuk, nune’e mós karreira dosente universitáriu no profisionál saúde nian, ne’ebé justifika ho falta pesoál.

*****

Konsellu Ministrus aprova projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta husi Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Dias Ximenes, kona-ba Rejime subvensaun públika ba órgaun komunikasaun sosiál sira.

Objetivu hosi diploma ida-ne'e atu hametin sustentabilidade ba setór ne’e, asegura sirkulasaun livre kona-ba informasaun, no mós promove pluralizmu no diversidade opiniaun sira.

Ida-ne'e nu’udar inisiativa Governu nian ida ne'ebé ho objetivu atu fó apoiu ba órgaun komunikasaun sosiál sira bazeia ba kritériu ne'ebé objetivu, transparente no la diskriminatóriu, la fó impaktu ba nia independénsia editoriál ka liberdade informasaun no imprensa nian.

*****

Konsellu Ministrus, ho proposta husi Ministru Defeza, Donaciano do Rosário Gomes, delibera hodi aprova Programa-Kuadru Kooperasaun entre Timor-Leste no Portugál iha Área Defeza ba períodu 2025-2028.

Programa-Kuadru Kooperasaun ida-ne’e ho objetivu atu hametin kooperasaun bilaterál entre Timor-Leste no Portugál iha área Defeza, hodi promove diálogu polítiku-estratéjiku no dezenvolvimentu kapasidade institusionál, téknika no operasionál Defeza Nasionál no FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) nian.  Programa ne’e prevee atividade formasaun, ensinu no kualifikasaun ba rekursus umanus, iha Timor-Leste no Portugál, nune’e mós hametin boa governasaun iha setór Defeza no kapasidade operasionál komponente naval, terrestre no aéreu nian.

Programa ne’e inklui mós kooperasaun iha área estratéjiku sira hanesan Saúde Militár, seguransa no autoridade Estadu nian iha tasi, partisipasaun iha misaun pás no umanitária, jestaun krize no resposta ba dezastre naturál sira, nune’e mós iha área defeza sibernétika, teknolojia informasaun, kartografia, idrográfia, oseanografia, indústria Defeza, mudansa klimátika no Ajenda “Feto, Pás no Seguransa”. Nune’e mós prevee aprofundamentu diálogu polítiku kona-ba seguransa marítima no promosaun inisiativa kooperasaun trilaterál ho Estadu sira seluk ka organizasaun internasionál, rejionál no sub-rejionál sira.

*****

Konsellu Ministrus, tuir mós proposta husi Ministru Defeza, Donaciano do Rosário Gomes, delibera hodi aprova Memorandu Entendimentu ho Ministériu Defeza Portugál kona-ba misaun kapasitasaun Portugál nian iha Repúblika Demokrátika Timor-Leste.

Memorandu Entendimentu ida-ne’e ho objetivu atu hametin no aprofunda kooperasaun bilaterál iha ámbitu Defeza nian, liuhosi konsolidasaun no expansaun Asesórias Temporárias ne’ebé prevee ona iha Programa-Kuadru Kooperasaun iha Área Defeza, hodi promove atividade formasaun, ensinu, treinu no dezenvolvimentu sira ne’ebé kontribui hodi hasa’e kapasidade operasionál Defeza Nasionál no FALINTIL- Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) nian.

Memorandu ne’e mós estabelese kuadru kooperasaun ida ba dezenvolvimentu kapasidade F-FDTL,  iha área estratéjika liuliu iha Ensinu Superiór Militár, Saúde Militár, Komandu no Kontrolu, Koñesimentu Kona-ba Situasaun Militár, no mós utilizasaun komponente naval, terrestre no aéreu, nune’e mós ba reforsu kapasidade iha área materiál, ekipamentu no infraestrutura, tuir prioridade sira ne’ebé define ona husi Parte Rua. Instrumentu ne’e prevee mós implementasaun ba inisiativa sira seluk ba kapasitasaun ne’ebé sei hetan akordu entre Estadu rua ne’e, tuir objetivu komún kona-ba modernizasaun no dezenvolvimentu institusionál setór Defeza nian.

*****

Tuir proposta husi Ministru Petróleu no Rekursus Minerais, Francisco da Costa Monteiro, Konsellu Ministrus delibera hodi aseita:

  • Relatóriu Avaliasaun Finál ba Proposta relasiona ho Projetu Design, Build and Finance (DBF) hosi Suai Supply Base (SSB)  no konsekuente adjudikasaun ba empreza manán-na’in, China Civil Engineering Construction Corporation (CCECC).
  • Relatóriu Avaliasaun Finál ba Proposta relasiona ho projetu Design, Build and Finance (DBF)  hosi auto-estrada Zumalai ba Natarbora:
    • Lote 1, Seksaun 1 - ZUMALAI-BETANO HIGHWAY (STA, 34+155-STA 59+767), no konsekuente adjudikasaun ba empreza manán-na’in Shangai Construction Group Co., Ltd (Xina);
    • Lote 2, Seksaun 2 - BETANO-UMA BERLOIC HIGHWAY (STA, 59+767-STA  85+259) no konsekuente adjudikasaun ba empreza manán-na’in Liangshan Construction Holding Group Co. Ltd (Xina) iha Joint Venture ho empreza Beijing Texida Transportation Facilities Consultants Co., LTD. (Xina);
    • Lote 3, Seksaun 3 - UMA BERLOIC-NATARBORA HIGHWAY (STA. 85+259-STA.110+787) no konsekuente adjudikasaun ba empreza manán-na’in China Civil Engineering, Construction Corporation (CCECC).

*****

Konsellu Ministrus, tuir proposta husi Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, aprova:

• Planu Asaun entre Ministériu Turizmu no Ambiente Repúblika Demokrátika Timor-Leste no Ministériu Ekonomia no Koezaun Territoriál Repúblika Portugál nian kona-ba formasaun iha área turizmu ba períodu 2026-2028. Objetivu hosi Planu Asaun ne’e atu hametin kooperasaun entre nasaun rua ne’e kona-ba formasaun profisionál iha área turizmu, liuhosi kualifikasaun estudante, formadór no dirijente sira, hodi promove transferénsia koñesimentu, exelénsia formasaun no internasionalizasaun ensinu profisionál iha futuru.

• Planu Asaun ba implementasaun Memorandu Entendimentu entre Governu Repúblika Angola no Governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste iha área turizmu. Objetivu husi Planu Asaun ne’e atu promove fluksu turístiku, interkámbiu institusionál, formasaun no kapasitasaun, peskiza, no  mós promosaun investimentu turístika entre nasaun rua ne’e.

• Akordu Kooperasaun iha área Turizmu entre Governu Repúblika Mosambike no Governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste. Objetivu hosi akordu ida-ne’e atu hametin baze legál hodi promove no fasilita kooperasaun institusionál no emprezariál entre nasaun rua ne’e iha setór turizmu.

Konsellu Ministrus mós deside hodi fó komepténsia tomak ba Ministru Turizmu no Ambiente atu asina Planu Asaun, Memorandu Entendimentu no Akordu ida-ne’e.

*****

Ikusliu, Konsellu Ministrus halo apresiasaun ba Relatóriu partisipasaun delegasaun Timor-Leste nian iha Sorumutu Diálogu ASEAN-Repúblika Korea ba da-30, ne’ebé hala’o iha loron 6 no 7 fulan-jullu tinan 2026, iha Seul, ne’ebé aprezenta hosi Vise-Ministra ba Asunstus ASEAN, Milena Rangel. Reuniaun ne’e iha relevánsia importante tanba nu’udar Diálogu dahuluk ASEAN-Repúblika Koreia nian hafoin Timor-Leste nia adezaun plena ba ASEAN, ne’ebé permite nasaun ne’e hodi partisipa, ba dala uluk nu’udar Estadu-membru ba dala 11, iha definisaun prioridade estratéjiku sira hosi Parseria Estratéjika Abranjente ASEAN-Repúblika Koreia nian no mós implementasaun Planu Asaun ba períodu 2026-2030.

Iha ámbitu serbisu nian, Timor-Leste aprezenta nia prioridades nasionál iha kuadru Inisiativa Integrasaun ASEAN nian, hodi destaka importánsia atu hamenus dezigualdade dezenvolvimentu, hametin kapasidade institusionál sira, valoriza kapitál umanu, transformasaun dijitál, no mós preparasaun Prezidénsia Timor-Leste  ba ASEAN iha tinan 2029. Repúblika Koreia reafirma ninia kompromisu atu apoia Timor-Leste liuhusi programa Asisténsia Ofisiál ba Dezenvolvimentu, ASEAN-Korea Cooperation Fund no inisiativa sira seluk ne’ebé ho objetivu ba reforsu institusionál, dezenvolvimentu rekursus umanus, modernizasaun infraestrutura dijitál, tranzisaun enerjétika, dezenvolvimentu sustentável no preparasaun ba futuru Prezidénsia ASEAN nian.

Prioridade sira ne’ebé aprezenta hosi delegasaun timoroan destaka mós nesesidade atu aselera implementasaun Inisiativa Integrasaun ASEAN nian, hodi hametin preparasaun nasaun ba ekonomia dijitál no intelijénsia artifisiál, promove formasaun téknika no profisionál no mós kriasaun oportunidade empregu ba joven sira, nune’e mós hametin reziliénsia klimátika, seguransa enerjétika no kapasidade institusionál sira ne’ebé nesesáriu ba ezersísiu Prezidénsia ASEAN iha 2029, tuir Vizaun Komunidade ASEAN 2045 nian.

Diálogu ne’e mós reforsa Timor-Leste nia pozisaun nu’udar parseiru ativu no konstrutivu iha implementasaun Vizaun Komunidade ASEAN 2045, hodi identifika oportunidade foun ba kooperasaun iha área estratéjiku sira hanesan governasaun no reforsu institusionál, kapasitasaun téknika no formasaun ba rekursus umanus, ekonomia dijitál, intelijénsia artifisiál no intelijénsia teknolójika, dezenvolvimentu empreza ki’ik no médiu, enerjia renovável, infraestrutura sustentável, no mós reziliénsia klimátika. Inisiativa sira-ne’e aliña ho prioridades Governu Konstitusionál IX nian no sei kontribui hodi aselera dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál nasaun nian, hametin kompetitividade nasionál, no mós garante Timor-Leste nia integrasaun plena no efikás iha ASEAN.

REMATA

   Ba leten