Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu

Iha loron 30 fulan-marsu tinan 2026, iha munisípiu Manatutu, Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão ho membru Governu sira,  partisipa iha serimónia lansamentu ba Parke Industriál Manatutu, investimentu ida  ne’ebé promove hosi empreza timoroan Esperansa Timor-Oan (ETO), ho objetivu atu promove industrializasaun, kria empregu  no hamenus dependénsia ba importasaun. 657689567 820138461142484 4628110019327115254 n 300x199 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 661414926 820138517809145 5576675202763770994 n 300x200 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 658086071 820138507809146 897996246321315991 n 300x199 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 656939584 820138444475819 9006142348964401373 n 300x223 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 658871364 820138741142456 7294315490139621409 n 300x200 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 657377288 820138774475786 3434434093387428532 n 300x199 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu 657584306 820138787809118 4665222771164236716 n 300x200 Lansamentu Parke Industriál Manatutu reforsa industrializasaun no kriasaun empregu

Projetu ne’e reprezenta investimentu ida ne’ebé prevee husi dolar millaun 13 to’o 15 no inklui unidade industriál lima, ne’ebé inklui produsaun kaixa, estrutura metálika, prosesamentu sardiña iha lata, matadouru  no indústria prosesamentu na’an, no mós fábrika ida ne’ebé prosesa foos hodi hadi’a nia kualidade.

Durante faze konstrusaun, prevee kriasaun servisu  maizumenus  150 to’o 200. Iha faze operasionál, projetu ne’e tenke kria entre 600 no 700 empregu diretu, aleinde empregu indiretu liu rihun ida.

Iha serimónia ne’e, Ministru Komérsiu no Indústria, Nino Pereira, destaka importánsia hosi  projetu ida-ne’e atu transforma ba realidade vizaun hosi “diversifikasaun ekonómika, kriasaun empregu no abertura hosi dalan estratéjikus ba futuru”. Nia mós subliña katak “parke industriál ida-ne’e la’ós de’it hanesan infraestrutura fízika ida, maibé sei sai hanesan símbolu ida hosi kapasidade hodi halo inovasaun, prodús, no hamenus dependénsia ba importasaun sira. Liuhusi investimentu hirak-ne’e, país ne’e prepara hela atu integra plenamente iha espasu ekonómiku ASEAN nian”.

Projetu ne’e valoriza produsaun lokál, liuliu iha setór agrikultura, peskas no pekuária, no mós promove transformasaun matéria-prima iha país ne’e, ho kriasaun kadeias valór ne’ebé integradu liu. Inisiativa ne’e mós sei kontribui ba seguransa ai-han, hamenus kustus importasaun, no reforsa kompetitividade ekonomia nasionál.

Governu konsidera investimentu ida-ne’e aliñadu ho prioridades nasionál ba dezenvolvimentu ekonómiku no mós estratéjia Timor-Leste hodi integra plenamente iha espasu ekonómiku ASEAN nian. Projetu ne’e mós reforsa papél setór privadu nu’udar motór ba kreximentu.

Hili Manatutu nu’udar parte hosi estratéjia desentralizasaun ekonómika, promove dezenvolvimentu rejionál, kria oportunidades sees hosi kapitál no reforsa ekonomia lokal.

Ministru Komérsiu no Indústria no mós Ministru Justisa, hamutuk ho reprezentante ida husi Banku Mundiál, Prezidente CCI-TL, no Diretór Ezekutivu TradeInvest TL, partisipa mós iha debate interativu ida kona-ba papél indústria iha dezenvolvimentu nasionál, ne’ebé hala’o durante serimónia lansamentu ne’e.

Serimónia ne’e hetan partisipasaun husi membru governu sira, autoridades munisipais, reprezentantes husi setór privadu no parseiru dezenvolvimentu sira.

url: https://timor-leste.gov.tl?lang=tp&p=48138