Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru-Ministru hafoin adezaun istóriku Timor-Leste nian ba ASEAN

Iha kuarta-feira, loron 29 fulan-outubru, ema rihun ba rihun konsentra iha Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato no tuir dalan sira to’o ba Palásiu Prezidensiál, hodi simu Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, no Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, ne’ebé to’o iha país ne’e hafoin formalizasaun adezaun plena Timor-Leste nian ba Asosiasaun Nasoins Sudeste Aziátiku (ASEAN), ne’ebé hala’o iha domingu liubá, iha Kuala Lumpur, Malázia. 571680804 701687386320926 6915200856358341094 n 300x173 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 574503214 701690252987306 637209649206747596 n 300x182 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 573048513 701689309654067 7266185352192927354 n 300x199 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 571427204 810172948604122 4591377010191474559 n 300x205 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 573050374 810173081937442 6284064074235407127 n 300x184 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 573103641 701689889654009 4879567126786846459 n 300x199 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 571261257 701694472986884 6119864194402450091 n 300x180 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 571202169 1211795454328661 5509539771646688226 n 300x199 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 572382118 1211798580995015 9138991552393185440 n 300x144 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 572791403 1211798510995022 2280901132527964702 n 300x169 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN 571823973 1211817014326505 771531839407569050 n 300x199 Populasaun ho entuziazmu simu Prezidente Repúblika no Primeiru Ministru hafoin adezaun istóriku Timor Leste nian ba ASEAN

Ambiente selebrasaun populár ne’e, hahú kedas iha oras dadeer, ho xegada Xefe Estadu, no kontinua to’o loro-kraik ho Xefe Governu nia regresu nian. Lider na’in-rua ne’e simu ofisialmente hosi Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntus Sosiais, Mariano Assanami Sabino, membrus Governu, membrus Parlamentu Nasionál, no reprezentantes diplomátikus hosi país sira ASEAN nian ne’ebé akreditadu iha Timor-Leste.

Hafoin serimónia protokolár iha aeroportu, komitiva boot sira ho veíkulus ne’ebé akompaña lori Prezidente no Primeiru-Ministru la’o liuhosi dalan sira Dili nian to’o iha Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, ne’ebé akompaña hosi manifestasaun espontánea ksolok nian hosi populasaun. Foin-sa’e, estudante, funsionáriu públiku no família sira tomak sai ba dalan ho bandeira nasionál no ASEAN nian, hodi espresa orgullu koletivu ba marku istóriku ida-ne’e.

Iha konferénsia imprensa, Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão destaka katak adezaun Timor-Leste ba ASEAN reprezenta “oportunidade boot ida”, maibé mós “responsabilidade boot ida – ba ita-nia an rasik, ba país sira ASEAN nian, no liuliu, ba povu timoroan sira”.

“Ita hotu, liu-liu joven sira. Agora tempu atu prepara an, tanba aban-bainrua imi sei aproveita nia benefísiu sira. Maibé labele hein de’it benefísiu, imi tenke serbisu, aprende no loke hanoin. Ita tenke muda ita-nia karater no mentalidade”, nia hateten.

“Ha’u dehan dala barak ona, liu-liu ba joven sira, labele husu de’it ba Estadu saida mak Estadu bele fó ba imi, husu uluk saida mak imi bele fó ba nasaun ida-ne’e no ninia povu. Imi presiza hasa’e imi-nia koñesimentu, hakle’an liután koñesimentu, atu nune’e imi preparadu di’ak liután. Tempu sei to’o mai bainhira imi maka sei lori Timor-Leste ba dalan ida ne’ebé promisór duni”, nia hatutan.

Xanana Gusmão subliña katak tama iha ASEAN ” ne’e la’ós fin, maibé inísiu hosi faze foun ida”, hodi subliña katak integrasaun rejionál ne’e sei ezije kompromisu foun iha área oioin, hanesan edukasaun, agrikultura, saúde, kombate kontra siberkrime no promosaun ba ekonomia ida ne’ebé moderna no sustentável.

Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, espresa ninia satisfasaun ho “susesu makaas” hosi adezaun no dehan konkista istórika-ne’e ho determinasaun no lideransa hosi Primeiru-Ministru nian. “Primeiru-Ministru Xanana mak iha méritu tomak, ne’ebé, ho determinasaun ida ne’ebé inkrivel, lori ona país ne’e to’o iha pozisaun ohin loron ne’e – nu’udar membru ASEAN. Agora ita tenke serbisu maka’as atu garante katak ASEAN satisfeita ho Timor-Leste nia dezenvolvimentu”, nia afirma.

Xegada Xefe Estadu no Xefe Governu nian marka konkluzaun simbóliku ba etapa negosiasaun tinan 14 nian no hahú siklu foun kooperasaun no integrasaun rejionál nian. Timor-Leste nia adezaun plena ba ASEAN hametin kompromisu nasionál ba valores pás, estabilidade, kooperasaun no dezenvolvimentu hamutuk entre nasaun sira iha Sudeste Aziátiku.

url: https://timor-leste.gov.tl?lang=tp&p=45872