Timor-Leste aposta iha enerjia hirak beleh hafoun nian

Seg. 13 setembru 2010, 17:49h
SEPE_Energias renovaveis

Objetivu ida bo’ot hosi objetivu sira seluk IV Governu Konstitusional nian mak atu halakon tiha dependénsia ba rai-liur iha fornesimentu enerjia, liu hosi dezenvolve fonte enerjia altenativa no renovável iha nível nasionál. Iha progarma Governu nian, ita bele lee katak “implementasaun planu ida globál, konsertadu no ho faze nian, sei bele kontribui atu habo’ot distribuisaun enerjia nian iha Paíz ne’e nia laran tomak, ho impaktu maka’as atu hadi’a kualidade móris ema nian no atu promove investimentu no haburas indústria, fonte hirak potensiál kona-ba atu harii empregu no reseita hirak Estadu nian”.

Secretaria Estadu Polítika Enerjétika, ne’ebé responsável iha setór ida-ne’e, define tiha ona planu asaun nian ida no hahú tiha ona hala’o planu ne’e. Hala’o tiha ona estudu ida, iha nível nasionál, ne’ebé mak atu permiti dezenvolve politika enerjétika ba Timor-Leste. Estudu ida-ne’e remata iha loron 29 Maio liubá no analiza tiha ona fonte sira oin-oin kona-ba enerjia nian ne’ebé mak bele hetan iha territóriu nasionál tomak, hanesan enerjia anin (eólica), bee (hídrica), karau-ten (biomassas) no enerjia loro-matan (solár) nian. Ninia rezultadu promete duni buat ruma, tuir Sekretáriu Estadu Polítika Enerjétika, Avelino Coelho esplika: “estudu ne’e hatudu katak Timor-Leste iha potensialidade ida maka’as iha área enerjia renovável nian sira. Bainhira enerjia hirak ne’e bele esplora hamutuk mak sei prodús kapasidade instalasaun nian hamutuk megawatt 451, ka ho lia-fuan seluk dehan, enerjia sufisiente atu fornese ba paíz tomak, hodi nune’e bele forma ita nia matriz iha enerjia nian. Potensiál enerjia bee nian iha mak megawatt 252. Karik ita liga enerjia ne’e ba sistema bombazen nian mak ita bele konsege tan megawatt 100. Potensialidade atu prodús enerjia anin nian mak megawatt 72, kapasidade instalasaun nian ida-ne’ebé sei fahe ba kparke anin nian sira iha tempu oin mai Larigoto, Bobonaro, Baukau, Fohobogór, Hoholau no Laleia”.

Projetu Lei Baze nian sira kona-ba Enerjia hirak renovável, ne’ebé mak oras ne’e prepara hela atu aprezenta ba Konsellu Ministrus, bele prevee kriasaun fundu ida ba enerjia hirak renovável no mekanizmu hirak ba ninia esplorasaun. Diploma ne’e reforsa mós importánsia formasaun rekursu umanu hirak iha área ida-ne’e. “Iha hanoin ida katak riku-soin Timor-Leste nian iha de’it minarai no gás, maibé realidade estudu nian hatudu katak ita iha potensialidade bo’ot ba enerjia renovável sira”, koalia Sekretáriu Estadu Polítika Enerjétika.

Projetu estudu seluk, ne’ebé bele sai fundamentál atu dada investór potensiál sira mak atu harií laboratóriu nasionál ida atu bele halo peskiza kona-ba potensialidade hirak enerjia renovável nian iha paíz nia laran tomak. Iha faze ezekusaun nian iha ona Planu Eletrifikasaun Rurál, ne’ebé mak koalia kona-ba rekursu ba enerjia hirak renovável.

   Ba leten