Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 26 fulan-outubru tinan 2022

Prezidénsia Konsellu Ministrus

VIII Governu Konstitusionál

...........................................................................................................................

Komunikadu Imprensa

Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 26 fulan-outubru tinan 2022

Konsellu Ministrus hala’o sorumutuk iha Palásiu Governu, iha Dili no aprova ona projetu Rezolusaun Governu nian, ne’ebé aprezenta husi Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus, Joaquim Amaral, ne’ebé aprova Polítika no Estratéjia ba Setór Privadu.

Ho intervensaun lejizlativa ida-ne’e ninia objetivu atu atinje expansaun setór privadu nian, nu’udar motor prinsipál ba kreximentu ekonómiku no atu hamenus dezempregu, liuhusi hadi’a ambiente negósiu, diversifikasaun baze ekonómika nasionál no promosaun inkluzaun sosiál no ekonómika nian.

Prevee kriasaun ba Konsellu Dezenvolvimentu Emprezariál ida, ne’ebé kompostu hosi entidade governamentál relevante oin-oin iha matéria ida-ne’e, ne’ebé sei sai responsavel ba kriasaun no expansaun empreza sira, programa formasaun nian no sentru sira dezenvolvimentu emprezariál nian. Konsellu ida-ne’e ninia misaun mós mak atu dezenvolve programa espesiál sira atu hamoris filafali Empreza sira Ki’ik no Média rai-laran nian.

Koordenasaun no implementasaun hosi polítika ida-ne’e sei responsabiliza husi membru Governu ne’ebé responsavel ba área koordenasaun asuntus ekonómikus nian, ne’ebé iha kolaborasaun ho membru Governu sira-seluk ne’ebé responsavel ba área relevante sira hodi dezenvolve setór privadu.

........

Konsellu Ministrus mós aprova projetu Proposta Rezolusaun Parlamentu Nasionál nian rua, ne’ebé aprezenta husi Ministra Negósius Estranjeirus no Kooperasaun, Adaljiza Albertina Xavier Reis Magno, ba aprovasaun Akordu kona-ba Servisu Aéreu sira entre Repúblika Demokrátika Timor-Leste no Repúblika Indonézia no Repúblika Singapura.

Objetivu prinsipál hosi akordu hirak ne’e atu garante realizasaun ba vou komersiál regulár sira entre Timor-Leste no Indonézia no Singapura, ho hanoin atu promove dezenvolvimentu iha setór ekonómiku, komersiál no turizmu país hirak ne’e nian.

........

Konsellu Ministrus, tuir projetu ne’ebé aprezenta husi Ministru Obras Públikas, Abel Pires da Silva, delibera atu autoriza prosedimentu aprovizionamentu ba obras públikas ne’ebé relasiona ho projetu konstrusaun Manleuana River Training Works no Rede Drenajen D04 nian, iha Kaikoli, ho valór investimentu ida ho totál hamutuk dolar amerikanu millaun 15,6.

........

Konsellu Ministrus mós delibera atu autoriza  realizasaun despeza relasiona ho kontratu depózitu nian ida ne’ebé selebra ona ho Banku Nasionál Komérsiu Timor-Leste ba implementasaun Liña Kréditu “Fasilidade Garantia Kréditu Suave” no ho transferénsia dolar amerikanu millaun limanulu husi konta tezouru ba konta bankária ne’ebé loke ona tuir kontratu ne’e. Projetu deliberasaun ne’e aprezenta husi Ministru Turizmu, Komérsiu no Indústria, José Lucas do Carmo da Silva.

Liña Kréditu “Fasilidade Garantia Kréditu Suave” ho objetivu atu estabelese garantia kréditu ida kona-ba kréditu ne’ebé sei fó husi instituisaun bankária sira ba empreza mikro, ki’ik, média no boot, hodi fiksa ba taxa osan-funan remuneratória ne’ebé bele hadi’a kondisaun asesu ba kréditu husi parte empreza ne’ebé servisu hela iha merkadu rai-laran.

Liña kréditu ida-ne’e finansia husi dotasaun ida ho dolar amerikanu millaun limanulu, ne’ebé inklui ona iha Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2022. REMATA

   Ba leten