Soru-mutu Konsellu Ministrus loron 24 fulan Marsu tinan 2010

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL

SEKRETARIA ESTADU KONSELLU MINISTRUS

.............................................................................................................................................

KOMUNIKADU IMPRENSA

Soru-Mutu Konsellu Ministrus loron 24 fulan Marsu 2010

 

Konsellu Ministrus hala’o soru-mutu iha Kuarta-feira, loron 24 fulan Marsu tinan 2010, iha Sala Soru-Mutu Konsellu Ministrus nian, iha Palásiu Governu, iha Díli, no aprova tiha ona:

1.Rezolusaun Governu kona-ba aprovasaun Promosaun períodu tranzitóriu iha Polísia Nasionál Timor-Leste

Promosaun ba postu ne’ebé harii tiha ona iha karreira PNTL aplika ba Inspetor, Sub-Inspetor, Ajente Senior no Ajente sira, no abranje ba elementus PNTL nian, hamutuk rihun rua atus hitu sianulu resin ida.

Elementu sira ne’e, durante períodu tranzitóriu, hetan ona revizaun disiplinar no kriminal ba sira nia hahalok uluk nian, ezame ba koñesimentu profisionál, avaliasaun psikotéknika no entrevista.

Komissaun Promosaun (kompostu hosi membru na’in nen, na’in rua husi komunidade timoroan no na’in hat hosi Ofisiál Superiór Polísia Austrália, Portugal, Nova-Zelándia no Singapura) hala’o mós knar atu halo entrevista no atu propoen postu ba membru idak-idak PNTL nian ne’ebé mak marka prezensa.

Iha prosesu final, hato’o lista ba postu foun idak-idak, tuir vaga ne’ebé prevee tiha ona, hodi fó fatin ba promosaun rihun rua atus hitu sianulu resin ida, ne’ebé daudaun ne’e efetivu ona.

2.Harii Komissaun Akompañamentu ba Prosessu Promosaun Polísia Nasionál Timor-Leste

Servisu ne’ebé hala’o husi Sekretariadu Apoiu Komissaun Promosaun nian, ne’ebé fó fatin ba promosaun PNTL, hatudu katak presiza harii Komissaun Akompañamentu Prosessu Promosaun PNTL.

Komissaun ida ne’e, hetan aprovasaun hosi Rezolusaun Governu iha Konsellu Ministrus, iha funsaun espesífika hanesan: fó apoiu iha implementasaun ba promosaun ne’ebé ohin aprova tiha ona husi Konsellu Ministrus, atu apoia rezolusaun ba promosaun ne’ebé demora liu, atu apoia funsionamentu Komissaun Promosaun, atu informa ba Governu andamentu prosessu implementasaun promosaun, atu rekolla no analiza informasaun kona-ba área oin-oin PNTL nian no hato’o solusaun ba Governu no tulun iha ninia implementasaun.

3.Dekretu-Lei ne’ebé Altera Rejime Promosaun ba PNTL

Rejime promosaun ne’ebé eziste iha PNTL kompostu hosi modalidade hanesan tuir mai:antiguidade, eskolla, nomeasaun no títulu exepsional. Ba modalidade ida ikus ne’e-Promosaun ba títulu exepsional-prevee ba asessu postu aas liu, la observa ba ezisténsia vaga, iha kazu hirak ne’ebé haree katak iha kualifikasaun ladun diak PNTL nian, bainhira lejislasaun espesiál prevee, hosi reabilitasaun, tanba hetan rekursu iha prosessu kriminál ka disiplinar. Ba modalidade rua ne’e aumanta tan, ho diploma ne’e,  halo terseira modalidade: tanba hahalok aat ne’ebé haree iha knar ne’ebé hala’o.

Fó hanoin katak promosaun ba títulu exepsional bele akontese ba títulu póstumu.

4.Rezolusaun ne’ebé aprova Polítika Nasionál Komunikasaun Sosiál

Polítika Nasionál ba Komunikasaun Sosiál reprezenta konjuntu asaun ne’ebé sei pratika husi IV Governu Konstitusionál iha matéria ida ne’e, nune’e mós ba konjuntu prinsípiu hirak ne’ebé mak sei orienta nia atuasaun. Iha modu jerál, Polítika Nasionál ba Komunikasaun Sosiál halo tuir objetivu boot nen:efetivasaun ba direitu iha informasaun, inklui liberdade atu fó informasaun no atu hetan informasaun; haburas komunikasaun sosiál livre, independente no pluralista;defeza ba identidade no kultura Timor-Leste husi meius komunikasaun sosiál; valorizasaun ba jornalista sira, hodi fó apoiu formasaun no estájiu professionál, nune’e mós implementasaun ba sira nia direitu no devér; restaurasaun Rádiu no Telivizaun Timor-Leste, atu bele hala’o servisu públiku ho kualidade no referénsia; fó apoiu, liu-liu, ba rádiu komunitária, hodi hakbesik liu ba populasaun ne’ebé izoladu liu, hodi fó garantia ba sustentabilidade.

Hanesan rezultadu finál, hakarak atu insentiva konjuntu órgaun komunikasaun sosiál ida ne’ebé mak fó importánsia liu ba izensaun no independénsia, iha kapasidade atu hetan no fahe informasaun ba distritu hotu-hotu iha Nasaun nia laran, liu husi profisionál sira ne’ebé kualifikadu no iha responsabilidade étika, bele defende identidade no kultura nasionál, hodi hakbesik ba populasaun sira rasik, nune’e mós ba dezenvolvimentu kultura ida ne’ebé iha transparénsia no responsabilizasaun.

5.Proposta Lei ne’ebé Aprova Kódigu Traballu

Proposta Lei ne’ebé Aprova Kódigu Traballu, aprezenta tiha ona iha Konsellu Ministrus, reflete ba vontade empregadór no traballadór Timor-Leste sira nian, ne’ebé simu kontribuisaun barabarak ba ninia elaborasaun.

Aprovasaun no adopsaun dokumentu ida ne’e, reprezenta avansu boot ida ba Nasaun iha atualizasaun no modernizasaun sistema jurídiku traballu nian, hodi promove, nune’e, defeza no garantia ba direitu empregadór no tarballadór sira nian no hodi kontribui ba manutensaun pás sosiál iha Territóriu Nasionál nia laran.

Sei hanoin katak istória Direitu Traballu iha Timor-Leste hahú hakerek iha loron 1 fulan Maiu tinan 2002 ho adopsaun husi Regulamentu UNTAET nian. Hafoin liu tiha semana rua, iha loron 20 fulan Maiu tinan 2002, Assembleia Repúblika aprova tiha Konstituisaun Repúblika, tama iha vigor, artigu balu Kódigu Laboral nian la iha lejitimidade konstitusionál tanba la tuir artigu hirak prevee tiha ona iha Karta Magna Timor-Leste nian.

Iha tinan 2005, hahú prosessu dezenvolvimentu projetu Kódigu Traballu Foun ida ne’e ba Timor-Leste liu husi kompozisaun parte tolu – hodi envolve órgaun Governu ne’ebé  responsável ba área Traballu, reprezentantes empregadór no sindikatu sira nian – ne’ebé bazeia ba kumprimissu ne’ebé assume tiha ona husi Nasaun, bainhira sai nu’udar membru Organizasaun Internasionál Traballu (OIT) nune’e mós bazeia ba iha prinsípiu ne’ebé prevee iha Konvensaun 144 OIT nian, ne’ebé adopta tiha ona husi Konferénsia Internasionál Traballu, iha Genebra.

6.Rezolusaun ne’ebé aprova Akordu Espesiál ba Investimentu ho ENSUL MECI

Akordu Espesiál Investimentu ida ne’e, ba konstrusaun imobiliáriu iha Kolmera, husi Empreza ENSUL MECI, haree ba importánsia ne’ebé projetu ne’e sei hatudu rezultadu diak, avansu no promosaun atividade ekonómika iha kapitál no nune’e mós iha dezenvolvimentu ekonómiku nasaun nian.

Rezolusaun ida ne’e konsidera hanesan mós, nesessidade atu atrai ba país, investidór estranjeiru sira ne’ebé bele tulun iha nia dezenvolvimentu, hodi kontribui maka’as ba progressu ekonómiku, nune’e mós liu husi realizasaun infra-estrutura, emprendimentu urbanu no asesu. Ho investimentu ida ne’e, sei harii tan postu traballu no fó servisu foun ne’ebé bele serve hanesan modelu no atu hasa’e evolusaun no modernizasaun empreza nasionál sira nian.

Konsellu Ministrus analiza mós:

1.Aprezentasaun estudu kona-ba “Gender Responsive Budgeting”

Timor-Leste hamutuk tan ho nasaun sianulu iha mundu, ne’ebé hahú hala’o servisu atu implementa perspetiva jéneru iha Orsamentu Jerál Estadu nian (OJE). Ida ne’e, hanesan kumpromisu nasionál ne’ebé inklui iha “Kompromisu Díli nian”.

Hahú kedas tomada pose IV Governu Konstitusionál, iha tinan 2007, hetan tiha ona objetivu oin-oin iha área ida ne’e, hanesan formasaun ba diretór sira planeamentu nian, pontu fokál ba jéneru, nune’e mós ba membru parlamentu; integrasaun perspetiva igualdade jéneru iha Prioridade Nasionál bara-barak; diskusaun kona-ba Hrekursu hirak ne’ebé presiza ba implementasaun lei kona-ba violénsia doméstika, no seluk-seluk tan.

Sekretaria Estadu Promosaun Igualdade, hanesan órgaun governu nian ne’ebé nu’udar responsável atu fó garantia implementasaun polítika ne’ebé promove direitu feto nian no igualdade jéneru dezenvolve tiha ona programa no polítika sira, hodi prevee finansiamentu, ne’ebé sei inklui iha Planu Anuál husi Ministériu idak-idak.

2.Aprezentasaun Manuál Auditoria Interna Ministériu Turismu Komérsiu Indústria

Manual Auditoria Interna MTCI iha esplikasaun no prosedimentu sistema kontrolu internu. Kria sistema ida ne’e tanba presiza atu garante katak, atividade hirak ne’ebé hala’o tiha ona iha instánsia ministériu nian, bele alkansa ninia objetivu, proteje bein Estadu nian no atu reforsa hodi halo tuir lei hirak ne’ebé vigora, no atu haree mós ba optimizasaun ba rekursu hirak ne’ebé mak iha tiha ona, kombate ba korupsaun no hadi’a organizasaun Administrasaun Públika.

Atividade hirak ne’ebé hala’o iha departamentu idak-idak iha ministériu hahú husi planeamentu, implementasaun no kontrolu to’o ba responsabilizasaun ba atividade hirak ne’e nian, tenke hala’o ho forma ne’ebé iha orden no orientasaun, ho efisiénsia no efikásia, tuir orientasaun ne’ebé prevee iha manuál ida ne’e.

   Ba leten