Ministériu Edukasaun hahú siklu formasaun tinan 2026 iha ámbitu implementasaun kurríkulu foun ba siklu da-3 ensinu báziku nian
Ministra Edukasaun, Dulce de Jesus Soares, prezide serimónia abertura ofisiál ba formasaun Kurríkulu Baze hosi Siklu da-3 Ensinu Báziku tinan 2026 nian, ne’ebé hala’o iha loron 13 fulan-abríl tinan 2026, iha Salão Ian Martin, INFORDEPE, iha Dili, ho partisipasaun hosi Prezidente INFORDEPE no parseiru institusionál sira.

Inisiativa ne'e marka inísiu formál hosi siklu formasaun ne'ebé prevee ona ba tinan 2026, iha ámbitu implementasaun kurríkulu foun ba siklu da-3 ensinu báziku nian, ne'ebé aprova ona iha sorumutu Konsellu Ministrus nian iha loron 4 fulan-setembru tinan 2024, ne'ebé kobre tinan eskolaridade 7º, 8º no 9º nian. Dezde nia aprovasaun, hala’o ona atividade formasaun progresiva ba profesór no formadór sira, ho ninia objetivu atu aplika iha eskola sira iha territóriu laran tomak.
Kurríkulu nasionál foun ne’e substitui versaun anteriór tinan 2011 nian no estabelese kuadru orientadór komún ida ba ensinu báziku, ho objetivu atu atualiza konteúdu no metodolojia pedagójika sira, hodi aliña ho nesesidade atuál. Entre ninia objetivu sira inklui hametin koñesimentu sientífiku no linguístiku, no mós dezenvolve kompeténsia hanesan hanoin analítiku-krítiku, kriatividade, komunikasaun, no valorizasaun ba tradisaun kulturál sira. Integra mós dixiplina "Fraternidade Umana, Morál no Étika" no mós introdús komponente sira hanesan literasia dijitál no promosaun moris-di’ak fíziku no mentál, hodi permite adaptasaun ba realidade lokál.
Iha ninia diskursu, Ministra temi katak kurríkulu no ninia manuál sira ne’ebé dezenvolve ona bazeia ba kritériu kualidade sientífika no rigor, liuhosi prosesu konsulta no revizaun ho interveniente oioin. Maibé, nia subliña katak kualidade kurríkulu la prodús automatikamente rezultadu sira ne'ebé di’ak liu bainhira laiha formasaun ne’ebé adekuada ba profesór sira.
Governante ne’e indika katak faze formasaun foun ida-ne’e hahú ho formasaun semana tolu ba formadór sira iha Dili, tuir fali kontinua ba munisípiu no postu administrativu sira iha rai-laran.
Koordenadora Projetu Edukasaun UNESCO nian, Hye Young (Hailey) Kim, destaka katak etapa ida-ne'e nu’udar avansu ida tan iha implementasaun reforma kurríkulu ba siklu da-3 ensinu báziku nian, ne'ebé hahú ona iha tinan 2024.
Kurríkulu foun ne’e bazeia ba prinsípiu igualdade, inkluzaun no aprendizajen partisipativa, no mós integra metodolojia pedagójika sira ne'ebé foka ba investigasaun no adapta ho kontestu lokál, hodi valoriza dimensaun kulturál no sosiál nasionál.
Abordajen ne’ebé adota ona promove dezenvolvimentu abilidade sira hanesan hanoin krítiku, kolaborasaun, komunikasaun, kriatividade no rezolusaun problema, ho aplikasaun prátika iha komunidade sira.
Atividade formasaun nian sei hala'o durante tinan 2026, ho sesaun sira ne'ebé prevee ona iha territóriu nasionál tomak.
Ministériu Edukasaun nafatin hala’o medida lubuk ida hodi hadi’a sistema edukasaun nasionál, inklui revizaun kurrikulár iha nivel oioin ensinu nian, formasaun inisiál no kontínua ba profesór sira, reforsu rekrutamentu ba profesór sira bazeia ba méritu, substituisaun profesór reformadu, modernizasaun teknolójika iha eskola sira, hadi’a infraestrutura eskolár, no mós promosaun ba edukasaun ida ne’ebé inkluziva liután.






































