Governu Aprezenta OJE 2026 ba Parlamentu Nasionál ho lema "Investe iha Transformasaun Nasionál, Integrasaun Rejionál no Dezenvolvimentu Inkluzivu"
Governu Konstitusionál IX aprezenta ohin, loron 5 fulan-novembru 2025, ba Parlamentu Nasionál, Proposta Lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) ba tinan 2026, ho lema “Investe iha Transformasaun Nasionál, Integrasaun Rejionál no Dezenvolvimentu Inkluzivu”. Dokumentu, ne'ebé prevee orsamentu totál konsolidadu ida hamutuk dolar amerikanu millaun rihun 2,291, reflete vizaun Governu nian hodi promove kreximentu ekonómiku sustentável, hametin infraestrutura estratéjika sira no garante kondisaun moris ne’ebé di'ak liu ba sidadaun tomak.

Iha nia intervensaun, Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão afirma katak "La iha dúvida, ne’e hanesan momento-chave ida hotu iha Estado ida nia moris.", hodi subliña katak debate kona-ba OJE ba tinan 2026 nian "liuliu, exercício democrático ida hodi diskute escolhas polítikas no estratéjikas ba nasaun".
“Ita mai iha-ne’e atu fó sentido ba números hirak-ne’e no atu simu responsabilidade kona-ba investimentos, investimentos nebé atu contribui lori hadi’a ita-nia povo nia moris, atu hakbiit nia no desenvolve nia ho forma saudável, instruída no empreendedora", nia akresenta.
Xefe Governu destaka katak OJE ba tinan 2026 “la’ós de’it hanesan plano financeiro” – “né mak ita-nia pacto ho povo timoroan tomak no ita-nia compromisso ho região nebé ita adere ba, hotu-hotu hanesan!”. Nia subliña liután katak, hafoin “correção ba fragilidades sira nebé hetan iha instituições, iha sistemas no processos setor público”, no “definição políticas no estratégias ho implementação reformas no auditorias” iha tinan 2024 no 2025, tinan tuirmai “sei sai hanesan tinan atu transforma ekonomia”, hodi promove kriasaun empregu, investimentu produtivu no inkluzaun sosiál.
Xanana Gusmão salienta katak orsamentu bazeia ba “quatro objetivos fundamentais” – kriasaun empregu, estabilidade fiskál no jestaun prudente ba rekursus, harii instituisaun sira ne’ebé iha kapasidade, no mós garante dignidade ba povu tomak. Nia mensiona katak kreximentu PIB naun-petrolíferu sa’e 4,3% iha 2024 no prevee katak bele aselera to’o 4,5% iha 2025 no 2026, “maior crescimento económico iha Timor-Leste iha última década”, ne’ebé reflete aumentu investimentu públiku no konfiansa ekonómika.
Iha ámbitu ekonómiku, Primeiru-Ministru salienta katak Orsamentu ida-ne’e nia objetivu atu impulsiona transformasaun produtiva no kria empregu dignu ba povu timoroan. "Imperativo nacional ida mak oinsá bele fó esperança ba ita-nia jovens sira iha sira-nia país, para sira lalika buka futuro iha estrangeiro", nia afirma.
“Ita la’ós de’it halo estradas; ita loke dalan ba emprego. Ita la’ós de’it apoia agricultura; ita apoia hela agricultor nia oan-mane nebé hakarak acrescenta valor ba colheitas aman nian hodi fa’an iha Sudeste Asiático tomak karik”, nia subliña.
Kona-ba integrasaun rejionál no knaar internasionál Timor-Leste nian, Xanana Gusmão rekorda katak "halo parte OMC ho ASEAN hanesan oda-matan nebé nakloke ba mercados foun ho oportunidades" no subliña katak Timor-Leste "sai hanesan exemplo ida ba paz, reconciliação ho tolerância, no mós religiosa ho política, aleinde bele contribui ba mundo nebé di’ak liu".
Primeiru-Ministru reafirma katak "IX Governo hatuur oceano hanesan centro husi nia ação", hodi fó sai implementasaun hosi Polítika Ekonomia Azul 2025–2035, ne'ebé "sei aprova to’o final tinan ida-né" ne'ebé "mak hanesan utiliza potencial económico husi recursos marinhos ba desenvolvimento sustentável nacional no, ao mesmo tempo, assegura proteção ho conservação tasi ho ninia ecossistemas".
Kona-ba finansas públikas, Xanana Gusmão haktuir hikas katak “Fundo Petrolífero la’ós ita-nia mealheiro (katak, osan atu rai de’it) – pertence ba gerações futuras. Né confiança sagrada – pacto ida entre gerações”, hodi subliña nesesidade ba jestaun responsavel no diversifikasaun ekonómika.
Xefe Governu fó hanoin katak orsamentu “iha princípio orientador ida nebé subjacente ba planeamento ba cada dólar: – Né sei tulun familia timor nian ida moris di’ak liu aban do que moris hanesan ohin?”, hodi reforsa katak “Crescimento la significa buat ida, se la to’o iha avó ida nebé moris iha foho no la’o dook nafatin hodi ba hetan cuidados básicos saúde”. " Coesão social la’ós de’it promessa mamuk — nia mak base ba buat hotu nebé ita hakarak constrói", nia hatete.
Atu taka, Primeiru-Ministru husu unidade nasionál no kooperasaun entre órgaun soberania sira, hodi dirije mensajen ida ba foin-sa’e no funsionáriu públiku sira: “Ba ita-nia jovens sira: Aproveita oportunidades formação ho emprego nebé iha. Bainhira investe iha imi, katak imi investe hela iha país. Ba ita-nia dedicados funcionários públicos sira: imi mak hanesan ponte entre promessas husi Governo ho realidade husi cidadãos sira.”
Nia konklui ho nota konfiansa ida: “Mai ita avança hamutuk – ho disciplina iha ita-nia finanças, ho ambição iha ita-nia reformas no ho unidade iha ita-nia objetivo nacional, tanba hamutuk mak ita sai fortes liután hasoru qualquer desafio.”
Diskusaun proposta iha jeneralidade sei hala’o hosi loron 5 to’o loron 7 fulan-novembru, tuir fali análize iha espesialidade hahú iha loron 13, ba períodu másimu loron sanulu, ne’ebé remata ho votasaun finál globál no haruka ba Prezidente Repúblika hodi promulga.






































