Sorumutu Konsellu Komunidade Sósiukulturál ASEAN nian ba da-34 iha Malázia

Seg. 20 outubru 2025, 10:24h
561364796_702517732891009_1369592807570713466_n

Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntus Sosiais, Mariano Assanami Sabino, reprezenta Governu Konstitusionál IX Timor-Leste nian iha Sorumutu Konsellu Komunidade Sósiukulturál ASEAN (ASCC) nian ba da-34, ne’ebé hala’o iha Selangor, Malázia, hosi loron 15 to’o loron 10 fulan-outubru. 565899799_702518662890916_56926068562783019_n 562383888_702518246224291_1101269903365829821_n 561339300_702518386224277_7162129709607550137_n 565619788_702517896224326_8470361248539642853_n

Sorumutu ne’e halibur ministru no reprezentante sira husi Estadus-Membrus ASEAN nian, ho objetivu atu diskute orientasaun estratéjika sira husi Komunidade Sósiukulturál, analiza inisiativa-xave transversal sira no hahú implementa Planu Estratéjiku foun ASCC nian. Sorumutu ne'e prezide hosi Ministru Turizmu, Artes no Kultura Malázia nian no atuál Prezidente Konsellu ASCC, Tiong King Sing. Timor-Leste partisipa hanesan observadór.

Durante sesaun abertura, Sekretáriu-Jerál ASEAN, Kao Kim Hourn, elojia Malázia nia lideransa iha organizasaun eventu ne’e no destaka importánsia atu hametin instituisaun no mekanizmus kooperasaun entre pilár tolu ASEAN nian —polítiku no seguransa, ekonómiku, no sósiukulturál—hodi konkretiza Vizaun Komunidade ASEAN ba tinan 2045. Nia mós subliña papél esensiál hosi interveniente sira-hotu, inklui sosiedade sivíl, iha dezenvolvimentu abordajen inovadór sira ne'ebé hatán ba nesesidades ne'ebé nafatin evolui hosi populasaun sira iha rejiaun ne’e.

Konsellu ASCC aprova, iha prinsípiu, dokumentu finál lima no dokumentu adisionál sanulu-resin-haat atu hetan apresiasaun liután hosi lider sira ASEAN nian iha Simeira ba da-47, ne'ebé sei hala'o iha fulan ida-ne'e nia rohan.

Aleinde sorumutu ne’e, hala’o Forum Altu Nivel ASCC ba tinan 2025, akompaña hosi Feira Artes no Artezanatu iha Sentru Konvensoins Sunway Pyramid, sai hanesan plataforma ida ba diálogu no fahe ideias entre artista sira, emprezárius kriativus no responsavel lider polítiku sira hosi rejiaun ne’e. Eventu ne’ebé inklui espozisaun, demonstrasaun no sorumutu sira negósiu nian, selebra ASEAN nia diversidade kulturál no reforsa papél diplomasia kulturál no ekonomia kriativa nu’udár motór ba reziliénsia, inovasaun no dezenvolvimentu sustentável.

Iha nia diskursu, Ministru Tiong King Sing salienta katak Forum ne'e marka inísiu ba implementasaun Planu Estratéjiku foun ASCC nian no reflete tema prezidénsia Malázia nian ba ASEAN— “Inkluzividade no Sustentabilidade” — tuir vizaun ASEAN nian “Ita-nia Futuru Hamutuk” ba tinan 2045.

Forum Altu Nivel aborda tendénsias krítikas ne'ebé transforma hela vida hosi populasaun sira iha rejiaun ne’e, inklui transformasaun teknolójika no dijitál, mudansa klimátika, intelijénsia artifisiál no tranzisaun demográfika sira. Partisipantes subliña katak hakbiit foin-sa'e sira no investe iha asaun klimátika sei nafatin sai prioridades ba períodu pós-2025, ho povu hanesan sentru hosi polítikas públikas.

Timor-Leste nia partisipasaun reforsa ninia envolvimentu ne’ebé buras iha atividades ASEAN nian, iha momentu ne’ebé país ne’e prepara hela nia adezaun plena ba organizasaun ne’e iha fulan ida-ne’e nia rohan, hodi hatudu kompromisu nasionál atu kontribui ba komunidade rejionál ida ne’ebé inkluziva, dinámika no sustentável liu.

Facebook Akompaña mós iha Facebook

   Ba leten