Timor-Leste no Austrália sei Realiza Konferénsia hodi Hametin Relasoins Ekonómikas no Emprezariais

Kua. 23 jullu 2025, 12:25h
Screenshot 2025-07-23 121556

Governu Timor-Leste, liuhosi Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus, iha parseria ho Governu Austrália, no ho apoiu hosi TradeInvest Timor-Leste no Kámara Komérsiu no Indústria Timor-Leste nian, sei sai uma-na’in ba Konferénsia Ekonómika no Emprezariál Timor-Leste - Austrália tinan 2025 ba edisaun daruak, iha loron 7 no 8 fulan-agostu, iha Centro de Convenções de Díli.

Eventu ne’e ho objetivu atu hametin relasoins ekonómikas no emprezariais entre nasaun rua ne’e, ho promosaun diálogu diretu entre lider emprezariál, investidór no desizór polítiku sira, ho énfaze espesiál ba setór prioridade haat ba dezenvolvimentu nasionál: agrikultura, turizmu, indústria transformadora no prosesamentu, no rekursus minerais.

Durante konferénsia, kada loron sei hala’o sesaun temátika rua. Loron dahuluk sei dedika ba turizmu no agrikultura, enkuantu loron daruak sei ko’alia kona-ba indústria transformadora no prosesamentu no mós setór rekursus minerais no petrolíferus, inklui painél ida kona-ba adezaun Timor-Leste ba ASEAN.

Konferénsia ne’e sei hetan partisipasaun maizumenus lider emprezariál timoroan no australianu na’in-300, no hein katak prezensa empreza 40 sei hatudu sira-nia produtu iha feira komersiál ne’ebé hala’o hamutuk ho eventu ne’e.

Oradór sira ne'ebé konfirmadu mak figura importante sira iha rejiaun ne’e, hanesan Nicholas Moore, Enviadu Espesiál husi Austrália ba Sudeste Aziátiku, no Shane Walden, Lider Emprezariál Austrália nian ba Timor-Leste, ne'ebé nia intervensaun sira sei kontribui ba debate kona-ba kooperasaun ekonómika no dezenvolvimentu sustentável, hodi reforsa importánsia hosi inisiativa ida-ne'e hanesan espasu ida ba parseria no oportunidade foun negósiu nian.

Konferénsia ne’e mós sei fó oportunidade ida ba partisipante sira atu esplora parseria foun, estabelese rede emprezariál sira no hakle’an sira-nia komprensaun kona-ba potensiál ba kooperasaun ekonómika entre nasaun rua ne’e. Nune’e mós hakarak hamosu kontributu sira ne’ebé hametin no apoia ajenda reformas ekonómikas ne’ebé orienta ba setór privadu, tuir kompromisu Governu Timor-Leste nian atu promove kreximentu sustentável no diversifikasaun ekonomia nasionál.

   Ba leten