Prezidente Repúblika renova Estadu Emerjénsia ba loron 30 tan

Kua. 31 marsu 2021, 19:06h
92580610_1091374934557239_576139398555369472_o

Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo, hafoin simu pedidu husi Governu, dekreta ona ohin, loron 31 fulan-marsu tinan 2021, renovasaun Estadu Emerjénsia ba loron 30 tan, husi tuku 00:00 loron 3 fulan-abríl to’o iha tuku 23:59 loron 2 fulan-maiu tinan 2021.

Governu delibera ona iha sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 24 fulan-marsu tinan 2021, propoin ba Prezidente Repúblika atu renova Estadu Emerjénsia ba loron tolunulu tan. Hafoin paresér pozitivu sira husi Konsellu Estadu no Konsellu Superiór Defeza no Seguransa nian, ohin, Parlamentu Nasionál, iha Plenáriu, autoriza ona Prezidente Repúblika atu deklara renovasaun estadu emerjénsia ba dala 12, dezde pandemia COVID-19 mosu.

Aban, iha sorumutuk Konsellu Ministrus, Governu sei aprova medida sira ezekusaun Deklarasaun Estadu Emerjénsia.

Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, iha debate iha Parlamentu Nasionál kona-ba pedidu autorizasaun ba renovasaun Deklarasaun Estadu Emerjénsia, apela ba membru Parlamentu Nasionál “atu bele renova konfiansa no apoiu ne’ebé manifesta ba Governu iha fulan sira ikus ne’e, hodi autoriza renovasaun ba dala 12 Deklarasaun Estadu Emerjénsia, instrumentu fundamentál no ne’ebé labele substitui ne’ebé permite ita bele prevene no kombate moras ida-ne’ebé iha poténsia boot hodi halo ema mate ne’e”.

Xefe Governu ne’e salienta katak, “haree ba meiu, rekursu no infraestrutura hirak ne’ebé disponivel iha país”, fó ona, to’o oras ne’e, “prioridade no atensaun espesiál ba kontrolu iha fronteira sira, tanba maioria kazu infetadu sira mai husi ne’ebá”.

Maske susesu ne’ebé alkansa ona, “iha kuaze fulan 10 nia laran”, iha “misaun difisil” “atu halo vijilánsia, monitorizasaun, prevensaun no mitigasaun kazu importadu sira”, “situasaun muda dramatikamente”, hahú husi fulan-dezembru tinan 2020, “ho rejistu infesaun foun nian ne’ebé sa’e ba beibeik no la para, ne’ebé ninia agravamentu justifika aprovasaun ba medida hirak ne’ebé todan no ezijente liu durante vijénsia husi Estadu Emerjénsia ikus ne’e”.

Primeiru-Ministru reafirma katak “Governu kontinua halo esforsu liuhusi kontaktu ho entidade internasionál oioin, ho objetivu atu garante asesu ba vasina iha tempu badak, bazeia ba kompromisu [Governu nian] hodi halo imunizasaun ba populasaun tomak to’o tinan ida-ne’e nia rohan”.

Maske nune’e, “bainhira vasina seidauk to’o mai, ita hotu iha responsabilidade atu kontribui hodi evita timoroan ida bele mate tanba virus ida-ne’e” no “atitude ita ida-idak nian maka sei garante salvaguarda ba ita-nia vida rasik no sei salva ema seluk nia vida”.

Primeiru-Ministru remata ninia intervensaun hodi apela ba sidadaun, autoridade no organizasaun sosiedade sivíl sira hotu atu hamutuk ida de’it iha kombate hasoru moras ida-ne’e.

Tuir dadus ne’ebé fó-sai horiseik, loron 30 fulan-marsu tinan 2021, husi Sentru Integradu Jestaun krize nian, Timor-Leste rejista kazu akumuladu hamutuk 563 husi kedas inísiu pandemia ne’e nian, no husi kazu sira ne’e, 382 ativu hela. Iha Dili, husi loron 7 to’o loron 30 fulan-marsu tinan 2021, kazu infetadu hamutuk 415.

Koronavirus foun infeta ona ema millaun 128 resin iha mundu tomak,  no halo ema millaun 2,8 resin maka mate ona.

   Ba leten