Sorumutu ba preparasaun OJE 2020

Membru Governu Konstitusionál VIII nian  hala’o sorumutuk iha loron 6 fulan-agostu tinan 2019, iha auditóriu Ministériu Finansas, iha Dili, ba preparasaun Orsamentu Jerál Estadu (OJE) ba tinan 2020, hafoin sorumutuk Konsellu Ministrus nian ida ikus, iha ne’ebé define ona tetu fiskál, prioridade nasionál sira no kalendáriu ba OJE tinan 2020 nian.

Área tolu ne’ebé sai prioridade ba atuasaun, ne’ebé Konsellu Ministrus aprova ona maka kapitál sosiál, ne’ebé haree liu ba edukasaun no formasaun, ba saúde no fornesimentu bee-moos no infraestrutura saneamentu báziku nian; dezenvolvimentu ekonómiku ne’ebé haree liu ba insentivu ba investimentu setór privadu , ba kriasaun empregu, ba diversifikasaun ekonómika no dezenvolvimentu setór agrikultura ; no aumentu konetividade nasionál  ho dezenvolvimentu portu , aeroportu , estrada rurál  no urbana sira no dezenvolvimentu lojístika nasionál ho kriasaun infraestrutura prosesamentu no armazenamentu no ho melloria ba transporte tasik (marítimu), rai-maran (terrestre) no aéreu sira.

Tetu fiskál ninia valór maka millaun rihun 1,6 dolar amerikanu no determina ona atu kumpre objetivu sentrál tolu ba OJE tinan 2020 , ne’ebé Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, aprezenta ona iha ninia diskursu iha Jornada Orsamentál, iha fulan-juñu liubá, mak “atinje taxa kreximentu anuál nian ida ne’ebé boot liu husi 7%, hamenus taxa moris-kiak  ba 10% no mós hamenus taxa dezempregu  atubele kumpre previzaun husi programa Governu nian, atu kria empregu foun hamutuk rihun 60 tinan-tinan, ho espetativa atu atinje empregu hamutuk rihun 300 to’o mandatu remata”.

Preparasaun OJE tinan 2020 nian bazeia ba prinsípiu fundamentál lima, sustentabilidade fiskál ba tempu médiu no tempu naruk, aliñamentu ho prioridade nasionál sira, kapasidade ezekusaun orsamentál, kapasidade absorsaun ekonomia lokál no kualidade orsamentu nian.

Durante sorumutuk ne’e, membru Governu sira debate mós dezafiu sira no pontu situasaun husi ezekusaun orsamentál ministériu ida-idak nian kona-ba OJE tinan 2019 , ne’ebé to’o ohin loron atinje ona totál ezekusaun hamutuk 46,8%.Governu aprezenta ona nu’udar meta atu atinje maka to’o fulan-outubru ezekusaun orsamentu nian to’o 75%.

Membru Governu sira mós diskute ona posivel intervensaun lejizlativa sira ne’ebé presiza ba konkretizasaun liña orientasaun sira ba elaborasaun proposta  kona-ba Orsamentu Jerál Estadu nian ba períodu tinan 2020 to’o 2023, kona-ba estensaun no hadi’a abastesimentu bee-moos  no rede saneamentu báziku no ba aumentu asesu populasaun nian ba hela-fatin ne’ebé dignu.

Ministériu Finansas sei realiza sesaun serbisu  ida ho Diretór-Jerál, Diretór Administrasaun no Finansas, pontu fokál sira ba planeamentu orsamentu Instituisaun Estadu nian, aban, loron 7 fulan-agostu, iha auditóriu Ministériu Finansas  hodi habelar prosesu no prosedimentu sira kona-ba preparasaun OJE tinan 2020  no distribui tetu ne’ebé fahe ona ba liña ministeriál hotu-hotu, servisu sira ho fundu autónomu, no instituisaun Estadu nian hotu-hotu.

OJE tinan 2020 ne’e sei hetan aprovasaun husi Konsellu Ministrus iha sorumutuk loron 27 fulan-setembru tinan 2019 no, tuir sei haruka ba Parlamentu Nasionál iha loron 15 fulan-outubru. Diskusaun, votasaun no promulgasaun sei hala’o durante fulan-dezembru oinmai.

url: http://timor-leste.gov.tl?lang=tp&p=22631