Lei Orsamentu Jerál Estadu 2018 nian aprova iha Parlamentu Nasionál ho votu maioria ne’ebé boot

Ses. 07 setembru 2018, 14:20h
41316543_688277648200305_4911835152163799040_n

Orsamentu Jerál Estadu nian (OJE) ba tinan 2018 hetan ona aprovasaun ohin, loron 7 fulan-setembru, iha Parlamentu Nasionál ho votu afavór 42, kontra 9 no abstensaun nain 14. Orsamentu ne’ebé aprova ona ne’e ninia montante totál maka dolár amerikanu millaun 1.277,372, ne’ebé fahe ba kategoria sira hanesan Vensimentu no Saláriu hamutuk dolár amerikanu millaun 200,253, Beins no Servisu hamutuk dolár amerikanu millaun 354,031, Transferénsia Públika hamutuk dolár amerikanu millaun 324,222, Kapitál Menór hamutuk dolár amerikanu millaun 5,117 no Kapitál Dezenvolvimentu (inklui Fundu Infraestrutura no Empréstimu) hamutuk millaun dolár amerikanu 393,748.

Proposta inisiál kona-ba Orsamentu ne’ebé Governu aprezenta, hetan ona aprovasaun iha jeneralidade iha loron 29 fulan-agostu sein votu kontra. Hafoin sesaun pergunta no debate nian kona-ba kestaun oin-oin, deputadu sira aprezenta proposta alterasaun nian hamutuk 99 atu Parlamentu Nasionál bele konsidera.

40188048_682721105422626_9143172554918199296_nHafoin votasaun iha jeneralidade, Primeiru-ministru, Taur Matan Ruak, agradese ba membru Parlamentu Nasionál ba sira-nia “partisipasaun sériu, konstrutivu no empeñadu” durante debate kona-ba Orsamentu Jerál Estadu nian ba tinan 2018.

Proposta kona-ba Lei Orsamentu Jerál Estadu nian ne’e entrega ba Prezidente Parlamentu Nasionál, Arão Noé Amaral, husi Ministru Reforma Lejizlativa no Asuntus Parlamentares, Fidelis Leite Magalhães no Ministra Finansas iha ezersísiu, Sara Lobo Brites, iha loron 7 fulan-agostu tinan 2018, akompaña ho pedidu Primeiru-Ministru nian atu Parlamentu Nasionál bele fó ba Proposta Lei ne’e “prioridade másima no urjénsia iha ninia diskusaun no aprovasaun”.

Taur Matan Ruak, iha ninia diskursu iha Parlamentu Nasionál, hatete klaru katak eleborasaun proposta OJE ne’e nian “hala’o iha kondisaun sira ne’ebé susar tanba presiza atu asegura ninia aprezentasaun, iha tempu ne’ebé badak tebes, liu de’it loron neenulu, hafoin simu pose”, hodi justifika katak aprezentasaun ne’e urjente “la’os de’it tanba ita tenke asegura meiu finanseiru no orsamentál sira ne’ebé presiza ba prestasaun di’ak servisu públiku nian, maibé mós atu estabelese filafali, lalais, konfiansa iha ita-nia ekonomia, liu-liu husi setór privadu ne’ebé maka depende liu ba investimentu ka despeza Estadu nian”.

Orsamentu Jerál Estadu nian ba tinan 2018 aprezenta poupansa ida hamutuk dolár amerikanu millaun 107,226 kompara ho valór OJE tinan 2017 nian no dolár amerikanu millaun 663 kompara ho OJE tinan 2016 nian. OJE ne’ebé agora hetan ona aprovasaun ne’e sei permite estabelese fila-fali normalidade iha ezekusaun orsamentál no permite atubele atende ba nesesidade prioritária sira, hodi favorese atubele filafali ba kreximentu ekonomia nian, no kria kondisaun sira ba instalasaun Governu Konstitusionál VIII nian no lansamentu baze sira ba ezekusaun programa governasaun nian ne’ebé hetan ona aprovasaun iha Parlamentu Nasionál iha loron 27 fulan-jullu tinan 2018.

41177711_688277584866978_3837692831053381632_nPrograma Governu nian ne’e tau iha rezumu, politika públika prinsipál sira ne’ebé atu adota hodi haforsa no otimiza setór governasaun nian no ninia rekursu sira, hodi habadak dalan ne’ebé trasa ona atu transforma vizaun 2030 ba realidade no hatuur futuru país ne’e nian iha area fundamentál lima:

Iha área dezenvolvimentu kapitál sosiál, programa ne’e aprezenta pakote ida husi medida hirak ne’ebé sei foti atu masimiza ninia potensiál, hodi promove inkluzaun, kapasitasaun, kualifikasaun no saúde;

Iha área dezenvolvimentu Infraestrutura, área ida-ne’ebé konsidera fundamentál ba dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál, Governu hakarak implementa rede infraestrutura nian ida ne’ebé iha kualidade, ho garantia relasaun kustu-benefísiu ne’ebé di’ak no ho nune’e bele sustenta  produtividade, kriasaun empregu no dezenvolvimentu setór privadu nian;

Iha área dezenvolvimentu ekonomia, programa ne’e aprezenta medida sira ba modernizasaun no diversifikasaun ekonomia, hodi reforsa setór produtivu sira iha indústria esensiál tolu – agrikultura, turizmu no mina-rai – ho medida hirak ne’ebé estimula kriatividade, inovasaun, empriendedorizmu, ne’ebé permite hasa’e oportunidade rendimentu nian, hadi’a produtividade, kapasidade atu kria rikusoin no kriasaun merkadu foun sira;

Iha área Konsolidasaun Governativa, Governu proproin kontinuasaun husi investimentu iha planeamentu estratéjiku ba ekonomia moderna no diversifikada ida, ho objetivu atu kria empregu foun hamutuk rihun 60 kada tinan, hamenus moris-kiak 10% no kreximentu médiu ekonomia 7% ba leten, hodi aumenta kontribuisaun husi setór privadu no produtivu, no hodi viabiliza sustentabilidade fiskál.

Iha área Governasaun Di’ak no kombate hasoru korrupsaun, programa ne’e proproin atu implementa mekanizmu sira kona-ba avalisaun, dezempeñu no promosaun prinsípiu sira transparénsia, resposabilidade, integridade no lideransa nian, atu nune’e bele aumenta konfiansa iha governasaun no hasa’e kompeténsia no efisiénsia setór públiku nian.

Lei Orsamentu Jerál Estadu tinan 2018 nian, agora sei aprezenta ba Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo, atubele hetan promulgasaun.

Taur Matan Ruak, durante debate iha Parlamentu Nasionál, hatete katak Orsamentu ida-ne’e sei “fó ba Governu kondisaun finanseira no orsamentál hirak ne’ebé presiza atu hala’o vizaun ne’ebé reflete iha faze daruak Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál (PEDN 2016-2020) nian no iha Roteiru ba implementasaun husi Objetivu sira husi Dezenvolvimentu Sustentavel, ne’ebé ninia esforsu sira haree liu ba dezenvolvimentu infraestrutura, rekursus umanus no diversifikasaun ekonomia la’ós-petrolífera”, hodi hatutan katak ida-ne’e hanesan “vizaun ida ne’ebé hakarak atu transforma Timor-Leste ba País ida-ne’ebé  Riku, Forte no Seguru, hodi hasai tiha nia husi lista país sira “ho rendimento baixu no transforma fali ba sosiedade ne’ebé ho rendimentu médiu-aas to’o tinan 2030”.

Atu lee diskursu Primeiru-Ministru nian kona-ba aprezentasaun OJE, klike iha-ne’e.

Atu lee diskursu Primeiru-Ministru nian kona-ba enserramentu husi aprezentasaun OJE, klike iha-ne’e.

   Ba leten